Rosenthalovci a Jelínkovci

TU ŽIL
FÉLIX ROSENTHAL
NAR. 1870
ZAVRAŽDENÝ
VO VÁPENKE
V NEMECKEJ
TU ŽILA
BERTA ROSENTHALOVÁ
ROD. STEINEROVÁ
NAR. 1880
ZAVRAŽDENÁ
VO VÁPENKE
V NEMECKEJ
Dátum uloženia: 7.8.2016
Námestie slobody, Prievidza

Rodina Rosenthalovcov patrila v Prievidzi k najstarším a veľmi váženým rodinám. Felix Rosenthal bol  obchodník so zmiešaným tovarom, poslancom v mestskom zastupiteľstve obce a členom dozornej rady Prvej prievidzkej banky. Bol taktiež posledným predsedom židovského pohrebného bratstva Chevra kadiša, členstvo v ktorom sa považuje za veľkú česť. Podporoval rôzne dobročinné a charitatívne zbierky. Žil v dome na námestí so svojou manželkou Bertou, dcérou Reginou, jej  manželom Vojtechom Jelínkom a ich synmi Erichom a Andrejom.  

Ich život, rovnako ako životy mnohých iných Židov žijúcich na území Slovenska, bol dramaticky zmenený vojnou a vznikom fašistického Slovenského štátu. V Prievidzi bol v roku 1940 vyhotovený súpis majetku všetkých Židov, uskutočňovali sa pravidelné domové prehliadky, pri ktorých dochádzalo k rabovaniam a židovský majetok sa arizoval. Tieto protižidovské opatrenia vyústili až do deportácii v roku 1942, kedy bolo z Prievidze do rôznych táborov odvezených dokopy 412 obyvateľov židovského pôvodu.

Rodina Rosenthalovcov/Jelínkovcov sa týmto deportáciám so šťastím vyhla. Vďaka významu ich obchodu dostal Vojtech Jelínek tzv. žltú výnimku, ktorá pred deportáciou chránila aj celú jeho rodinu, vrátane jeho svokrovcov Rosenthalovcov. Mohli teda ostať v Prievidzi a hoci ich obchod arizovali, Vojtech v ňom pracoval ako „hospodársky dôležitý Žid“. V záujme nového majiteľa obchodu, Baltazára Deréra však bolo, aby bola rodina deportovaná. Od istej smrti ich však zachránil okresný veliteľ Hlinkovej gardy Peter Bubliak, s ktorého manželkou Ruženou sa Regina poznala ešte z detstva. Rosenthalovci a Jelinkovci tak žili v Prievidzi až do roku 1944, kedy na konci leta vypuklo Slovenské národné povstanie.

Vojtech Jelinek, dôstojník bývalej československej armády, sa zapojil do povstania. Pred postupujúcimi nemeckými jednotkami sa Jelinkovci evakuovali do oblasti Banskej Bystrice. Starí rodičia Rosenthalovci, ostali doma, spoliehajúc sa na výnimku, ktorá ich mala ochrániť.

Jelinkovci strávili niekoľko mesiacov v horách, pričom nie vždy boli ako rodina pokope. Reginu s deťmi nakoniec oslobodila rumunská armáda v Balážoch. Rozhodla sa vrátiť do Prievidze. O manželovi vtedy nemala žiadne správy. Cesta domov bola však pre matku s dvoma deťmi tiež náročná. Občas ich na kus cesty zviezli ruské či rumunské vojenské autá, niekedy nejaký voz, väčšinu z zhruba 70 kilometrov dlhej cesty však museli prejsť pešo. Pred Prievidzu, na kopec Banská, prišli pod rúškom noci a ráno zišli do mesta. Po príchode domov však zistili, že starí rodičia, ktorých tam na začiatku povstania zanechali, v ňom nie sú a dom obsadili Rusi, ktorí ich tam odmietli pustiť. Obecný policajt im však povolil vstup do hasičskej zbrojnice na Drevenom rínku. Tam im ustlali na matracoch, čo bolo po niekoľkomesačnom pobyte v horách veľkou vzácnosťou. Na druhý deň im Rusi dom uvoľnili a Regina s deťmi sa tak mohla vrátiť domov. Tam našla len prázdne izby, všetok ich majetok bol preč. Ich bývalý arizátor im však pomohol s prvými vecami, ktoré im vrátil. Potom pomaly pozhľadúvala veci u známych Prievidžanov, pri ktorých si Rosenthalovci a Jelinkovci veci poskrývali. Takmer všetko sa im vrátilo.

Dva či tri týždne žila Regina v dome s deťmi sama, až raz pred ich domom zastavilo vojenské auto, z ktorého vyšiel československý dôstojník so samopalom v ruke – jej manžel Vojtech Jelinek. Prežil povstanie a vrátil sa domov. Táto správa sa po Prievidzi rýchlo rozšírila. Hneď na druhý deň k Jelinkovcom dobehla zúfalá Ružena Bubliaková prosiac o pomoc, lebo jej muža, veliteľa Hlinkovej gardy, zatkli Rusi. Vojtek Jelinek v uniforme a so zbraňou odišiel na veliteľstvo NKVD v Prievidzi a vybavil, aby Petra Bubliaka prepustili. Tak sa Jelinkovci revanšovali Bubliakovcom záchranou života za záchranu ich rodiny počas vojny.

Starých rodičov Félixa a Bertu Rosenthalovcov po vojne už živých nenašli. Keď sa počas Slovenského národného povstania opäť začali v prievidzskom regióne deportácie, organizáciu úplne prevzali Nemci, ktorí nebrali ohľady na predtým udelené výnimky. Hoci sa po obsadení Prievidze Nemcami chvíľu skrývali, Nemci ich našli a tak ako mnohých ďalších zavraždili vo vápenke v Nemeckej. 

Jelinkovci sa v roku 1948, keď na Slovensku prebrali moc komunisti, presťahovali do Izraela. Tam sa syn Reginy a Vojtecha, Yešajahu Andrej Jelinek stal známym profesorom dejín špecializujúci sa na dejiny holokaustu. Prednášal na svetových univerzitách a o slovenských Židoch napísal aj knihu Dávidova hviezda pod Tatrami. 

Zdroje:

ÚPN – Arizácie podnikov Židov

Holoucaust.cz – Židovská komunita na Slovensku

Sme.sk – Prievidza v období II. svetovej vojny a po oslobodení