Gräberovci z Hornej

TU ŽILA
ANNA GRÄBEROVÁ
NAR. 1897
ZATKNUTÁ 17. 11. 1944
ZAVRAŽDENÁ 20. 11. 1944
V KREMNIČKE
TU ŽIL
ALEXANDER GRÄBER
NAR. 1890
ZATKNUTÝ 17. 11. 1944
ZAVRAŽDENÝ 20. 11. 1944
V KREMNIČKE
Miesto: Horná 43, Banská Bystrica
Inštalované: 18. 9. 2014

Keď pôjdete po bystrickej Hornej ulici, spomeňte si na anjelov

Nepochádzate z Banskej Bystrice, nevyznáte sa v nej, nepoznáte miestne pomery? To nič. Na Hornú ulicu 43 sa dostanete jednoducho. 

Keď pôjdete po Hornej ulici od Námestia SNP, vedzte, že síce dole kopcom, no budete sa uberať z dolného na horný koniec Hornej ulice. Pôjdete dole, ale smerom hore Hronom, až sa ocitnete na Hornej hornom konci a na Hornej konci, ale vlastne aj dole na Hornej hornom začiatku, v časti, ktorá je už za bývalou mestskou Hornou bránou. Na mestskej ulici s rôznorodou architektúrou so zvyškami gotiky, baroka, renesancie, s jasnou stopou secesie („Art Nouveau“) s vilami i palotami a so záverom o novšej strohejšej mestskej dobe.

V dnes už jedinom jednopodlažnom dome na Hornej ulici žili manželia Gräberovci. Spoločne tu prežili roky prosperity a úspešnej obchodníckej kariéry. Dom však nakoniec spečatil ich osud a vydal ich napospas masakru.

Sme v tridsiatych rokoch, krajina aj mesto sa rozvíja v duchu príslovia „Za živa v Bystrici, po smrti v nebi.“ Pán Alexander Gräber obchoduje s poľnohospodárskymi strojmi a plodinami, pani Anna Gräberová sa stará o domácnosť a manželovi pomáha s chodom obchodu. Pluhy, sejačky a rôznorodé plodiny u nich nakupujú ľudia z celého šíreho okolia. Ich obchod, sídliaci vo dvore domu, je významným, jedným z mála svojho druhu v meste. Gräberovci sú však významní nielen obchodne, ale i ľudsky. Sú úctiví, nápomocní a veľmi humánni. Sú ochotnými susedmi. V núdzi svoje stroje radi požičajú, komu môžu, pomôžu.

Humánnosť, súdržnosť a ochota pomáhať boli prepotrebnými, a v dobe zavádzania protižidovských diskriminačných opatrení medzi Slovákmi čoraz vzácnejšími a ojedinelejšími vlastnosťami. Prvé tieto opatrenia boli prijaté ešte pred vznikom samostatného Slovenského štátu v marci 1939: Židia sa nemohli sa sobášiť s Nežidmi, vlastniť určitý majetok ako napríklad bicykel či rádio, vykonávať mnohé povolania, niektorých vysťahovali z bytov v centrách miest alebo poslali do slovenských pracovných táborov, všetci museli nosiť žlté hviezdy na oblečení. Postupne im zakázali navštevovať kino, kaviarne či kaderníctva, chodiť do parku, do školy, vlastniť obchod, voliť i zhromažďovať sa. Opatrenia sa vzťahovali aj na židovskú rodinu Gräberovcov a vyústili až do deportácií (nielen) Židov do koncentračných a vyhladzovacích táborov, ktoré prebiehali v dvoch etapách od marca 1942 až do marca 1945.

Gräberovci, samozrejme, neboli jedinými šľachetnými osobnosťami tej doby, medzi takých rozhodne patril i evanjelický kňaz z Pukanca, Ján Bakoss. V Banskej Bystrici pôsobil od roku 1935 a pričinil sa o záchranu života mnohých Židov či iných rasovo prenasledovaných; krst v tej dobe často, ale bohužiaľ nie vždy, veľmi významne dopomohol k záchrane pred prenasledovaním štátnou mocou a jej nadšenými podporovateľmi napríklad z Hlinkovej gardy a radov jej dobrovoľníkov. Ján Bakoss pokrstil vyše 100 banskobystrických Židov vrátane Alexandra a Anny. Manželia sa stali papierovo evanjelikmi v roku 1942. Pri krste asistoval aj kňaz Juraj Holčík, ktorý Gräberovcom rovno pre istotu našiel rodinu v neďalekej Riečke, u ktorej mohli v budúcnosti ukrytí prečkať prípadné problémy. 

Gräberovci, hoci nie pôvodní Banskobystričania, sa pre mesto stali ekonomicky takí užitoční, že samo vedenie mesta sa podieľalo na vybavení prezidentských výnimiek, ktoré ich (aspoň dočasne) chránili pred deportáciou. Takéto výnimky udeľoval nielen prezident, ale aj ministerstvá a Ústredný hospodársky úrad, a okrem osôb potrebných pre hospodársky a verejný život Slovenska ich mohli dostať i Židia prekrstení pred 14. 3. 1939 či židovskí partneri zo zmiešaných manželstiev. Hoci obchod Gräberovcov bol i napriek výnimke arizovaný, teda zabavený a pridelený novému „árijskému“ majiteľovi, tento arizátor správu obchodu „rozumne“ prenechal v rukách manželov. Do ich života a podnikania sa príliš nestaral; šlo mu o obchodnú prosperitu, peniaze a zveľaďovanie vlastného majetku. 

Slovenské národné povstanie všetko zmenilo. Po dobytí Banskej Bystrice v októbri 1944 nacistickými silami začali okupanti zatýkať povstaleckých vojakov a partizánov, a zároveň obyčajných civilistov, ktorí povstanie podporovali. A zo Židov sa po povstaní stala skupina nielen rasovo prenasledovaných, ale aj obviňovaných z podpory povstania. Počas neho boli totiž rozpustené židovské pracovné tábory a mnohí Židia sa do povstaleckých akcií proti nacistickému Nemecku zapojili.

Slovenské národné povstanie všetko zmenilo aj pre Gräberovcov. Po jeho potlačení ich z domu na Hornej 43 vyhnala hrozba perzekúcií v podobe druhej vlny prenasledovania Židov a zrušenie všetkých výnimiek. Aby ich neodvliekli do väznice banskobystrického krajského súdu, utiekli do kopcov, chvíľu sa ukrývali Na Bánoši, nad dnešným sídliskom Sásová, a hneď potom sa dostali k nežidovskej rodine v Riečke pri Bystrici, ktorú im vyhliadol a dohodil kňaz Holčík. Poznámka pre domorodcov: áno, hoci je Riečka katolíckou dedinou, žili v nej a snáď dodnes žijú i evanjelici. Evanjelikmi boli i členovia rodiny, ktorá ukrývala židovských manželov Annu a Alexandra.

Úkryt však nevydržal ani mesiac. Hoci ich domáci Riečťania odhovárali a nechceli nikam pustiť, až kým sa vojna neskončí, manželia Gräberovci sa rozhodli jedného večera vydať domov, na otočku; pani Anna túžila preniesť do úkrytu v Riečke pár vecí, ktoré na Hornej 43 zanechali. Na návrat domov ich navnadil i nacistický propagandistický leták, ktorý uisťoval, že navrátilcom nič nehrozí. Podobné letáky rozhadzovali sami nacisti z lietadiel, čím zaistili jednoduchú distribúciu po celom okolí.

Domov sa Gräberovci na skok vrátili jednej novembrovej noci, šli peši a po „hlavnej“ Hornej ulici, nie z druhej strany, záhradou, do nej totiž mali zo svojho sídla výhľad príslušníci bezpečnostných zložiek sídliaci vo vile Dominika Skuteckého a blízko sa nachádzal i krajský súd. 

V Banskej Bystrici v období po potlačení Slovenského národného povstania sídlilo a operovalo množstvo rozličných bezpečnostných zložiek, ktoré však mali spoločný jeden cieľ: zhromažďovať a postupne likvidovať povstaleckých vojakov, partizánov, civilných podporovateľov povstania, a zároveň všetkých rasovo prenasledovaných. Boli to členovia nemeckého gestapa, polovojenských oddielov nemeckej politickej strany Deutsche Partei Freiwillige Schutzstaffel, Sicherheitspolizei (Bezpečnostnej polície), Sicherheitsdienst (Bezpečnostnej služby) a jej Einsatzkommanda 14 a Einsatzgruppe (Operačnej skupiny) H. Prioritou posledných dvoch menovaných bolo zaistenie všetkých Židov v regióne. Pomáhali im členovia Hlinkovej gardy, konkrétne 5. rota Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy (POHG), slovenské špeciálne ozbrojené jednotky, ktoré vznikli krátko po vypuknutí povstania.

Nachádzame sa teda spolu s Gräberovcami na Hornej 43, ponorenej do jednej novembrovej noci roku 1944. Manželia si doma zbalili všetko, čo potrebovali a rozhodli sa vyčkať do brieždenia a nenápadne sa vrátiť do Riečky. No ranného pohľadu na slnkom zaliaty dvor a záhradu sa už vo svojom dome nedočkali. Krátko pred východom slnka k nič netušiacim domácim na Hornú 43 vtrhlo niekoľko členov bezpečnostných zložiek, zaistili ich a odtiahli do väznice neďalekej Sédrie, krajského súdu. 

Ako ich našli? Niekto ich videl? Niekto ich udal? Sused, okoloidúci gardista, člen Einsatzkommanda 14, Einsatzgruppe H či Freiwillige Schutzstaffel? Nevieme, no nech to bol ktokoľvek, pričinil sa o neľútostnú vraždu dvoch mierumilovných ľudí. Gräberovcov zatkli v deň, ktorý sa dnes ľahko pamätá, 17. novembra. Popravili ich behom druhej vlny masového vraždenia v neďalekej Kremničke len o tri dni neskôr, 20. novembra 1944.

Exhumáie masových hrobov pri Kremničke

Masaker v Kremničke – to bolo celkom päť veľkých popráv a štyri menšie. Posledná z nich sa konala len pár dní pred oslobodením Banskej Bystrice; mesto a okolie oslobodili rumunské a sovietske jednotky 25. marca 1945. Akokoľvek sa nacisti snažili svoje zverské činy ukrývať, utajiť ich najmä pred miestnymi obyvateľmi sa im nepodarilo, už krátko po oslobodení regiónu sa našlo a odkrylo šesť masových hrobov. Tí istí, ktorí manželov Alexandra a Annu zavraždili, ich spolu s ďalšími 745 obeťami z masového hrobu aj vykopávali, gardisti a príslušníci Freiwillige Schutzstaffel a Einsatzkommanda 14. A hoci boli Gräberovci po exhumácii identifikovaní doktorom Spitzerom, pohrebu na cintoríne sa nedočkali. Nemali inú žijúcu rodinu, nemal ich kto do Banskej Bystrice previezť a pohreb na vlastné náklady pripraviť. Zostali odpočívať v Kremničke spoločne so stovkami ďalších anonymných či osamotených obetí.

Vráťme sa z krvavej Kremničky na Hornú ulicu. Tichý dom č. 43 postupne opäť ožil, na dome je v súčasnosti príznačný nápis „U anjelov“, na chodníku pred ním dva pamätné Kamene zmiznutých Stolpersteine, pripomínajúce hodnotný život a tragický osud Alexandra a Anny Gräberovcov. Bystrická Horná ulica a jej ľudia prežili všeličo, jeden z príbehov je vyznačený aj pred domom Gräberovcov. Kamene pred domom č. 43 nech pripomínajú, že dobro treba chrániť, že ľudia potrebujú pamäť, vzájomnú úctu, pomoc, porozumenie. Inak bude v meste, v uliciach, v domoch, v ľuďoch pusto. Kamene nech sú výstrahou pred tým, aby sa tragické zlyhania minulosti neopakovali, aby nám žiadni susedia nikdy viac nemizli… Z povedomia obyvateľov (nielen) Banskej Bystrice nech nemizne vôľa pre dobré vzťahy a zodpovednosť za seba i za tých druhých.

Keď pôjdete po Hornej ulici, spomeňte si na anjelov.

(asi sem na záver by sa mohli umiestniť tie dve „fotky“ z Yad Vashem, záznamy o obetiach v Kremničke, ako sú tam obaja manželia uvedení)

Autori: Michaela Ďurková a Milan Lichý

Zdroje:

https://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_Bakoss

Yad Vashem

Alexander: https://yvng.yadvashem.org/nameDetails.html?language=en&itemId=8046747&ind=3&winId=-8961094326682418354

Anna: https://yvng.yadvashem.org/nameDetails.html?language=en&itemId=8046339&ind=5&winId=-8961094326682418354

Stolpersteine v BBSK (anglicky)

https://en.wikipedia.org/wiki/Stolpersteine_in_the_Bansk%C3%A1_Bystrica_Region#cite_ref-41

https://www.postoj.sk/30310/knaz-policajt-ci-postar-k-spravodlivym-medzi-narodmi-pribudli-dalsi-slovaci

https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/403191-v-kremnicke-sa-zufali-ludia-sami-vrhali-do-hrobu/

https://style.hnonline.sk/vikend/185671-ked-slovak-vrazdil-slovaka

https://sk.wikipedia.org/wiki/Masaker_v_Kremni%C4%8Dke

holokaust.sk

Výpoveď historičky Daniely Baranovej