Na začiatku 20. storočia sa prešporská Panská ulica plná krásnych palácov volala ešte Szilágyi Dezső utca a na čísle 6 si otvoril veľkoobchod s čalúnnickými potrebami a nábytkovými látkami bratislavský rodák Josef Frankl. Od roku 1906 sa na tej istej adrese nachádzalo aj iba druhé kino v meste zvané Fisograf.
Medzitým ale okolo pochodovali veľké dejiny – po prvej svetovej vojne sa rozpadlo Rakúsko-Uhorsko a vzniklo Československo. Ulica s obchodom pána Frankla sa premenovala na Dlhú. Pred druhou svetovou vojnou sa zase Bratislava stala hlavným mestom Slovenského štátu. Ten v roku 1941 prijal Židovský kódex, ktorým pozbavil slovenských Židov občianskych práv a bol podkladom pre veľkú rabovačku. A tak v roku 1941 arizovali aj obchod pána Frankla.
Novým majiteľom obchodu sa stal Karol Morávek, brat Augustína Morávka, ktorý na Slovensku riadil arizácie. Ten dokonca súrodencovi pomohol zlikvidovať aj konkurenčné čalúnnictvo. Karol Morávek najskôr Josefa Frankla zamestnával v jeho bývalom obchode, no 15. novembra 1941 ho vyhodil. Franklovcom, ako aj iným slovenským židom, vtedy už išlo už o holý život. Prvé deportácie v roku 1942 sa pánovi Franklovi podarilo prežiť vďaka tzv. hospodárskej výnimke, no jeho synovi Leovi to nepomohlo, deportovali ho do koncentračného tábora Majdanek a zavraždili.
V roku 1944, keď už výnimka pred deportáciami nechránila, sa Josef Frankl skrýval v nemocnici v Podunajských Biskupiciach, no po udaní vtedy už 73-ročného pána našli a zavraždili – nechali ho udusiť sa. Ďalšieho jeho syna Adolfa deportovali v roku 1944 do Osvienčimu, no podarilo sa mu utiecť po evakuácii tábora, počas neslávne známeho pochodu smrti. Počas holokaustu zavraždili aj iných členov bratislavskej rodiny Franklovcov.
Interiérový dizajnér a talentovaný umelec Adolf Frankl sa po vojne vrátil do oslobodenej Bratislavy a obnovil rodinnú predajňu na ulici, ktorú medzičasom premenovali na Nálepkovu. Po Februárovom prevrate v roku 1948 mu však obchod znárodnili komunisti a Adolf Frankl s rodinou emigroval do Viedne. Žil aj v New Yorku a Mníchove, no napokon sa opäť usadil vo Viedni, aby sa občas mohol zájsť pozrieť na rodné mesto spoza ostatného drôtu.